Oceľ východu, 26.5.1999Raj na zemi. Dovolenkový raj. Raj pre turistov. Však sa vám tieto slová spájajú s predstavou mora, dlhých, piesočnatých pláží, paliem a slnka? A pritom, do raja, sa môžeme dostať a nemusíme vôbec prekročiť hranice Slovenska. Poznáte Slovenský raj? Ak nie, prečítajte si nasledujúce riadky a možno dostanete chuť ho spoznať.
Mám veľmi rada turistku, poznám dobre Tatry - Vysoké i Nízke. Slovenský raj sa mi v porovnaní s Tatrami videl vždy málo zaujímavý, až kým raz: Bolo to vlani, v máji. Rozhodli sme sa vybrať na túru a keďže sa nám do Tatier "na otočku" nechcelo, vybrali sme sa po prvý raz do Slovenského raja. Nikdy nechodíme na túry bez mapy, tentoraz sme urobili výnimku, dúfajúc, že si mapu kúpime priamo na mieste. Žiaľ, nestalo sa, pretože mapy sa v stredisku Čingov kúpiť nedali. Asi ešte nebola sezóna. Vybrali sme si preto nenáročnú prechádzku na Kláštorisko, kde sa nachádzajú zvyšky kartuziánskeho kláštora. Bola to celkom fajn prechádzka a pretože ešte nebol ani obed, rozmýšľali sme, čo s načatým dňom. Na Kláštorisku nás upútal plechový pútač, ktorý veľmi jednoduchým spôsobom vyznačoval okolité lokality. Zdalo sa nám, podľa tohto pútača, že bude hračkou zbehnúť do Podlesku, prejsť Prielomom Hornádu a tak sa vrátiť do Čingova, k autu.
Ani cesta k Podlesku nebola náročná, ibaže to sme ešte netušili, čo nás čaká. Nastúpili sme na túru zvanú Prielom Hornádu. Medzičasom spŕchlo a dosť sa šmýkalo. Prielom Hornádu je za iných okolností nádherná túra - vedie na úseku horného toku rieky, v kaňonovitom údolí. Štveráte sa po rebríkoch, mostíkoch, kráčate po železných "roštoch" - stúpačkách umiestnených miestami riadne vysoko na skalách, nad hladinou rieky a pridržiavate sa reťazí. Za iných okolností skutočne prekrásna túra. My sme však boli už riadne unavení, popoludnie sa pomaly chýlilo k večeru. Šmýkalo sa nám a tričká sme mali celé umazané od hrdze z reťazí, syn, ktorý si kdesi oškrel koleno, bol zamazaný aj od krvi.. Na jednom zo zvlášť komplikovaných úsekov sa ma začal zmocňovať menší hysterický záchvat. Bála som sa, aby moje dieťa, vtedy 10-ročné, nespadlo zo stúpačky, ktorá sa zjavne kývala. Vedela som síce, že mi hystéria nepomôže, ale pocit, že inej cesty niet, jednoducho treba ísť ďalej, nebol vôbec príjemný.
Na konci cesty sme sa v Letanovskom Mlyne, veľmi šťastní a už úplne vyčerpaní, stretli so známymi, ktorí nám poradili, aby sme si skrátili cestu ponad rómsku osadu Letanovce a odtiaľ že sme raz - dva na Čingove. Škoda hovoriť. Všetky skratky sú dobré len na to, aby človek dokonale zablúdil a najmenej o polovicu si cestu predĺžil. Keby sme boli mali mapu, v živote si túto "skratku" nevyberieme. Po ďalších dvoch hodinách blúdenia a už takmer aj plazenia sa po poliach, lúkach a rôznych iných terénoch sme sa konečne dostali na Čingov - unavení, špinaví, hladní a smädní. Pohľad pre Bohov - akoby sme sa vrátili z frontu. Bolo takmer pol deviatej a my sme boli na nohách viac ako dvanásť hodín! Slovenský raj - nikdy viac, prehlásila som už v bezpečí auta a nenarazila som na žiadny odpor.
O týždeň som v meste kúpila mapu a o ďalší týždeň sme znova zakotvili v Slovenskom raji.
Už sme urobili takmer všetky túry. Môžem ich každému odporúčať. Slovenský raj je fantastický. Nemá chybu ani obdobu. Nádherné sú Piecky, očarujúca a romantická /až vám srdce stisne/ je so svojimi vodopádmi tiesňava Suchá Belá /len neviem, kto je dal názov "suchá", pretože so suchými nohami ju ťažko prejdete/. Najkratšia, najdivokejšia a najstrmšia je Zejmarská roklina, kam sa dostanete z dedinky Biele vody. Táto túra má zároveň najsuper zakončenie - po jej zdolaní sa nemusíte dve hodiny lesom vracať do východiskovej základne, ale pohodlne sa z planiny Geravy, kde roklina končí, odveziete lanovkou až k priehrade na Dedinkách. A ak ste auto nechali v Bielych vodách, od priehrady je to cez kopec len na skok.
Takže - chcete poznať raj na zemi? Slovenský raj? Neváhajte, je blízko a stojí za to. Len si vopred zaobstarajte mapu. Pre istotu. Aby sa vám tiež nestalo, že zvládnete Prielom Hornádu akoby mimoidúcky a ako súčasť nezmyselne predĺženej túry dokonca z opačnej strany. Nezabudnite tiež na pevnú obuv /botasky za takú nepovažujte, ani keď sú značkové/ a hlavne, do roklín s rebríkmi vám neodporúčam ísť s malými deťmi, mali by mať najmenej osem-deväť rokov.
A ešte niekoľko naj /viac nájdete na internetovej adrese: www.slovenskyraj.sk/:
- najpríjemnejšia prechádzka pre nenáročných turistov je z Čingova na Tomášovský výhľad
- najväčšia vodná plocha je Palcmanská Maša pri Dedinkách
- najvyššie vodopády môžete vidieť v Sokolej doline - Skalný, Vyšný a Závojový
- najchladnejšie letné osvieženie nájdete v Dobšinskej ľadovej jaskyni.
