Turistika na Spiši a jej jubileá

10 Naj | Turistické strediská a ciele | Mestá a obce
  Prírodné rezervácie | Mapy | Mapa | Popis | Fotogaléria  
Chodníky a cyklotrasy | Webkamery | Výlety do okolia
Klikacia mapa s turistickými chodníkamiDetailná turistická mapa 1:50000


Spišský kuriér, 8.3.1999
      V súčasnosti si slovenská organizovaná turistika pripomína dve okrúhle výročia: 80 rokov založenia Tatranského spolku turistického v Liptovskom Mikuláši a 60 rokov vzniku Klubu slovenských turistov a lyžiarov. Zabudnúť ale nesmieme ani na ďalšie okrúhle jubileá, ktoré si na konci minulého roka a aj v tomto roku pripomína turistika na Spiši.
      Práve územie Spiša patrilo na úseku turistiky medzi najaktívnejšie. Iste k tomu prispeli i dobré prírodné podmienky, ale aj dostatok osobností, ktoré mali záujem na rozvoji týchto aktivít. Ich zásluhou bol v roku 1873 založený v Starom Smokovci Uhorský karpatský spolok (Magyarországi Kárpátegyesulet - MKE). Jeho činnosť mala tri epochy. Bola to kežmarská epocha (roky 1973-1883), levočská epocha (1884-1891) a novoveská epocha (1891-1918). Organizačne sa MKE skladal zo sekcií, ktoré pôsobili postupne na území celého Uhorska a čiatočne aj v Sliezsku.
      Medzi najstaršie a najaktívnejšie sekcie MKE na Spiši patrila novoveská sekcia so sídlom v Spišskej Novej Vsi. Založená bola 26. februára 1882, na čom mal najväčšiu zásluhu Martin Roth, profesor na tunajšom gymnáziu. Táto významná osobnosť turistiky bola zároveň aj zakladajúcim členom UKS. Od roku 1875 bol členom jej centrálneho výboru, neskôr druhým podpredsedom. V novoveskej sekcii zastával od začiatku funkciu predsedu. Prvou oblasťou, v ktorej začala sekcia vyvíjať svoju činnosť, bolo územie južne od Sp. Novej Vsi, dnes patriace k Hornádskej kotline a Volovským vrchom. O niekoľko rokov neskôr začali s turistickými výletmi do oblasti Slovenského raja. 17. júna 1893 uskutočnili novoveskí turisti prvý výlet na Kláštorisko. Týmto dňom sa začalo bádanie a sprístupňovanie jednotlivých roklín. Okolo Martina Rotha sa zoskupila pomerne silná skupina nadšencov - B. Hajts, M. Karoliny, M. Fiľarský, J. Bacsányi, L. Prochádzka, ale i celý rad ďalších nadšencov. Aj ich zásluhou začali do prírody chodiť celé skupiny študentov.
      Prvý známy prechod rokliny uskutočnili členovia novoveskej sekcie UKS 20. augusta 1898 vo Veľkom Sokole. Takmer o rok nato uskutočnili M. Roth, M. Karoliny a B. Hajts prechod Malým Sokolom. Prvá prieskumná túra Suchou Belou bola 21. júla 1900. Skupina siedmich turistov pod vedením M. Rotha došla iba k dnešným Misovým vodopádom. Až o niekoľko rokov neskôr nasledoval prechod celou roklinou. Prvý známy prechod tiesňavou Piecky uskutočnil A. Mervay so skupinou turistov v roku 1911. O rok skôr bola prejdená Sokolia dolina. Najdlhšie pokusy prejsť a sprístupniť ho boli s Kyseľom. Prvý pokus o jeho prekonanie uskutočnil 27. júna 1900 Roth, Fiľarský a Karoliny. Došli iba k Barikádovému vodopádu. 13. októbra sa pokúsili prejsť Kyseľom zhora. Došli iba ka Machovému vodopádu vo Vyšnom Kyseli. V nasledujúcom roku došiel M. Karoliny so skupinou študentov k Obrovskému vodopádu. Jeho prelezenie sa podarilo až v roku 1907 K. Kozlovskému a T. Meslérimu. Ďalšie rokliny boli sprístupnené až neskôr.
      Zámer uskutočňovať viacdňové pobyty v Slovenskom raji si vyžiadal postupné budovanie prístreškov, útulní a chát. Objavením Dobšinskej ľadovej jaskyne v roku 1870 a jej sprístupnením pre verejnosť o rok neskôr sa prvé pevné objekty začali budovať v tejto oblasti. Už v roku 1871 bola pre návštevníkov v horárni pod Ostrou skalou k dispozíci zariadená izba so 6 posteľami. V rokoch 1872-73 tu mesto postavilo pre návštevníkov menší hotel s piatimi izbami. V roku 1881 tu bola postavená turistická chata s 18 izbami a dve samostatné vily. Prvá súkromná útulňa v blízkosti roklín Slovenského raja bola postavená v roku 1889 neďaleko Tomášovského výhľadu. Mohli ju využívať aj členovia MKE. Neskôr postavil Coburg útulňu pri Občasnom prameni a okolo roku 1910 postavili pri prameni Suchej Belej malú drevenú chatku pre poľovníkov. Aj tieto objekty mohli turisti využívať na núdzové ubytovanie. V roku 1922 vybudovala sekcia chatu na Kláštorisku, ktorú pomenovali podľa Bélu Hajtsa. Ten prevzal funkciu predsedu po smrti M. Rotha v roku 1917. Aj pod jeho vedením vyvíjala sekcia aktívnu turistickú činnosť. Členská základňa novoveskej sekcie sa pohybovala okolo 500 členov.
      O činnosti levočskej sekcie MKE a sekcie v Spišskom Podhradí sa dočítate v budúcich číslach týždénníka Spišský KURIÉR.


      Ing. Ernest Rusnák