Trocha historie o turistike v Slovenskom raji.

10 Naj | Turistické strediská a ciele | Mestá a obce
  Prírodné rezervácie | Mapy | Mapa | Popis | Fotogaléria  
Chodníky a cyklotrasy | Webkamery | Výlety do okolia
Klikacia mapa s turistickými chodníkamiDetailná turistická mapa 1:50000


Turistický sprievodca Slovenský raj a súkromný archív Ivana Wlachovského, 1999
      O počiatkoch turistiky v Slovenskom raji môže sa hovoriť iba po objavení Dobšinskej ľadovej jaskyne banským inžinierom E. Ruffinym dňa 15. júla 1870 a po vybudovaní turistického chodníka v rokoch 1877-1878 k už predtým známemu prírodnému javu pod Havraňou skalou - 0bčasnému prameňu. Vozovú cestu Stratenskou dolinou postavil už roku 1840 Coburg, aby bol ľahší prístup k jeho železiarňam v Stratenej.
      O organizovanej turistike však možno hovoriť až po roku 1873, keď vznikla prvá turistická organizácia v Uhorsku - "Uhorský karpatský spolok" so sídlom v Kežmarku. Ústredie tohto spolku preniesli roku 1891 do Spišskej Novej Vsi. Pochopiteľne, že jeho miestna pobočka v Spišskej Novej Vsi, založená už roku 1882, zamerala svoju činnosť popri Novoveských vrchoch aj na oblasť Slovenského raja. Prvý zaznamenaný spoločný výlet pobočky na Kláštorisko sa uskutočnil 17. júna 1893. Pod vedením profesora Martina Rotha sa postupne tiesňavy v Slovenskom raji preskúmali a niektoré pre smelých jednotlivcov aj sprístupnili.
      Roku 1898 turisticky objavili a sprístupnili tiesňavu Veľký Sokol so známou roklinou Martina Rotha, roku 1899 Malý Sokol, r. 1900 dolnú časť Suchej Belej po Misové vodopády (celú Suchú Belú sprístupnili až roku 1910, ba dokonca až roku 1960, keď Horská služba dala verejnosti do užívania celý úsek rokliny Misových vodopádov), Zadnú dieru (dnes neprístupnú) hneď po Suchej Belej, tiesňavu Kyseľ až po pokusoch trvajúcich 7 rokov roku 1907, Sokoliu dolinu roku 1911 a dolinu Bielej vody - Piecky roku 1911 (resp. až roku 1923).
      Kláštorská roklina bola známa už dávnejšie, sprístupnili ju však až roku 1960, keď Prielom Hornádu preklenuli lanovou lávkou, a Zelenú dolinu roku 1965, keď obe tiesňavy boli zabezpečené montážou technických pomôcok osadzovaných obetavými turistickými pracovníkmi a členmi Horskej služby v Slovenskom raji.
      Prielom Hornádu, jedno z najatraktívnejších kaňonovitých riečísk na Slovensku, od Hrdla Hornádu až po Skalné vráta pri ústí Bieleho potoka, sa etapovito sprístupňoval "chodníkom Horskej služby" a verejnosti sa dal do užívania pri príležitosti 30. výročia SNP na jeseň 1974.
      Popri Dobšinskej ľadovej jaskyni a menších podzemných krasových útvaroch pribudla k atrakciám Slovenského raja roku 1952 kvapľami zdobená a náleziskom kostí jaskynného medveďa (ursus speleus) známa Medvedia jaskyňa. Obdobne ako doteraz nielen na území Slovenského raja, ale na Slovensku vôbec najväčšia jaskyňa - Stratenská jaskyňa (objavená roku 1972) nie je ešte verejnosti prístupná.
      Po objavení Dobšinskej ľadovej jaskyne a jej sprístupnení sa vybudoval prvý objekt pre turistov - hostinec "pri Ľadovej jaskyni". Roku 1889 vybudovali prvú súkromnú útulňu na Tomášovskom výhľade, ktorú mohli používať aj členovia Uhorského karpatského spolku. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia postavil Coburg na žiadosť turistov útulňu pri Občasnom prameni a okolo roku 1910 postavili pri prameni Suchej Belej malú drevenú chatu pre poľovníkov, obe s možnosťou použitia aj pre turistov. Po obidvoch týchto objektoch však už v teréne niet ani stopy.
      Prvú turistickú útulňu na Kláštorisku vybudovala miestna pobočka Karpatského spolku (Karpathenverein) v Spišskej Novej Vsi roku 1922 a pomenovala ju podľa svojho predsedu - útulňou Bélu Hajtscha.
      Slovenskí a českí turisti sa oficiálne prihlásili k práci až 15. apríla 1921, keď v Spišskej Novej Vsi vznikol odbor Klubu československých turistov. Pravda, slovenskí a českí turisti chodievali do Slovenského raja aj predtým. Prvú väčšiu turistickú výpravu do Kyseľa uskutočnili turisti z Košíc 20. Mája 1920 pod vedením Antona Straku. Roky 1921-1923 boli rokmi intenzívneho sprístupňovania Slovenského raja.
      Odbor Klubu československých turistov v Spišskej Novej Vsi spolu s 5. technickou rotou 37. pešieho pluku v Levoči opravil staršie a vybudoval nové chodníky, vyčistil tiesňavy od zátarasov a zabezpečil ich technickými pomôckami z dreva, vyznačkoval turistické cesty turistickými značkami a rozmiestnil orientačné tabuľky na križovatkách. Išlo o sprístupnenie Slovenského raja pre širokú turistickú verejnosť. Anton Straka vydal svojho Sprievodcu po východnom Slovensku v Košiciach roku 1920.Odbor Klubu československých turistov vydal prvú schematickú mapu značkovaných ciest v Slovenskom raji roku 1924.V tom istom roku namontovali v Kyseli dva železné rebríky zamestnanci rušňového depa ČSD.
      16. mája 1926 za veľkej účasti turistov z celej republiky a obyvateľov okolitých dedín položili na Kláštorisku základný kameň pre modernú turistickú chatu. Do užívania ju odovzdali koncom roku 1929. Roku 1936 vydal Odbor Klubu čs. turistov v Spišskej Novej Vsi prvého turistického sprievodcu po Slovenskom raji od Eda Nemčeka.
      Samotný názov Slovenský raj sa po prvý raz objavil v turistickej literatúre v prvom ročníku časopisu Krásy Slovenska roku 1921. Jeho pôvod treba hľadať v Sládkovičovom samovzdelávacom krúžku pri Železničiarskom internáte v Spišskej Novej Vsi, kde bol pedagogickým vedúcim známy slovenský turistický pracovník Gusto Nedobrý.
      Roku 1949 došlo k zjednoteniu telovýchovného hnutia a činnosť v organizovanej turistike prešla do odboru turistiky Telovýchovnej jednoty Tatran v Spišskej Novej Vsi. TJ v spolupráci s Horskou službou oblasť Slovenský raj, založenou roku 1956, sa s veľkým elánom pustili do práce s cieľom vytvoriť čo najlepšie podmienky rozrastajúcemu sa cestovnému ruchu a turistike po druhej svetovej vojne.
      V Slovenskom raji sa uskutočnil IV. celoslovenský zraz turistov SNP v doline Veľkej Bielej vody roku 1957, IX. zraz turistov SNP na Geravách roku 1964 a XXIII. zraz turistov SNP na Podlesku roku 1976. Roku 1968 sa uskutočnil na Čingove Celoslovenský zimný zraz turistov a každoročne sa usporadúva Zimný prechod tiesňavami Slovenského raja, ktorý nadobúda už medzinárodný význam. Roku 1979 sa uskutočnil už XX. ročník tohto obľúbeného turistického podujatia.
      V rokoch totality nie každému vyhovovalo centristické riadenie turistiky. Po zakázaní skautského hnutia sa veľa bývalých skautov nemohlo zmieriť s ideovo nepriateľným oficiálnym turistickým hnutím. Vznikali neoficiálne trampské združenia takzvané trampské osady (TO), ktoré žijú dodnes. Trampi chodili do Slovenského raja napriek mnohým represáliám. Využívali pre svoj pobyt rôzne staré chajdy, alebo si stavali vlastné. Spomeniem aspoň niektoré. "Tri podkovy" bola stará chata pod Lipovcom, ktorú zničili pri stavbe lesnej cesty. Dodnes existuje "Červený zrub" pod Vrábľovou. V ňom sa skrývali židia počas 2. svetovej vojny. Ďalším už neexistujúcim zrubom bola "Nevadská chajda" v bočnej roklinke Suchej belej. Využívali sa aj rôzne senníky a krmelce väčšinou na zabudnutých miestach, kde oficiálni turisti nechodili. Trampské osady organizovali vlastné akcie, ktoré sa opakovali každoročne. Spomeniem "Pratanie raja, Vandervolejdal, Vanderfotbal". Tieto sa uskutočňovali na Kláštorisku, respektíve na Geravách.
      Trampská osada Nevada z Popradu organizovala cez Veľkú noc závody cez Suchú Belú. O Červený zrub sa starala TO Kopyto a Levíčatá z Košíc. Najmä osady z Košíc chodili do Slovenského raja veľmi často. Najmä mimo hlavnej sezóny a v zime. Mnohí trampi dnes pracujú v správe Národného parku, respektíve v rôznych ubytovacích zariadeniach na jeho území.
      Nakoniec spomenieme aj sprievodcovskú a turistickú literatúru o Slovenskom raji. Po už spomínanom Sprievodcovi po východnom Slovensku od Antona Straku z roku 1920 a troch vydaniach sprievodcu po Slovenskom raji od Eda Nemčeka vyšiel roku 1965 v edícii Turistický sprievodca ČSSR ako 53. zväzok Slovenský raj, ktorý pod vedením Andreja Hrica vypracoval autorský kolektív. Roku 1976 autorský kolektív pod vedením Andreja a Karola Hrica spracoval l. vydanie turistického sprievodcu nového typu. V edícii "Mladý turista poznáva svoju vlasť" autorský kolektív E. Pavlík, A. Tóth a M. Vojtáš vypracoval Trasového sprievodcu Slovenský raj, určeného pre mládežnícke a pionierske putovné tábory. Vydaný bol roku 1965. Pre zahraničných návštevníkov vyšiel roku 1970 sprievodca v nemeckej reči Spiš und Slovenský raj od Jozefa Šimku.
      Z obrazových publikácií vyšiel Slovenský raj od E. Jurisu a V. Šimíčka roku 1956, Prielom Hornádu od J. Halašu a L. Rozmana roku 1962 a Slovenský raj od L. Déneša v rokoch 1966, 1970, 1973 a 1977.
      Pre Správu chránenej krajinnej oblasti Slovenský raj spracoval J. Šimko roku 1973 Historický náčrt turistiky v Slovenskom raji, v ktorom uvádza 265 literárnych prameňov s tematikou Slovenského raja.
      Roku 1976 pri príležitosti 20. výročia pôsobenia Horskej služby v Slovenskom raji spracoval kolektív autorov účelovú publikáciu "Horská služba - 20 rokov v Slovenskom raji".