Projekt Uranpresu sleduje zlepšenie životného prostredia po ťažbe uránu

10 Naj | Turistické strediská a ciele | Mestá a obce
  Prírodné rezervácie | Mapy | Mapa | Popis | Fotogaléria  
Chodníky a cyklotrasy | Webkamery | Výlety do okolia
Klikacia mapa s turistickými chodníkamiDetailná turistická mapa 1:50000


Spišský kuriér, 12.1.1999
      Až do roku 1989 hovoriť o ťažbe a spracovaní uránových rúd bolo u nás tabu a malo spoločnú šifru - prísne tajné. Odborníci si však boli dobre vedomí toho, že každá ťažba rúd, o to viac rádioaktívnych, prináša so sebou aj nežiaduce následky na životnom prostredí. Znečisťuje podzemné i povrchové vody, vzduch, mení konfiguráciu terénu, má za následok i ďalšie nežiadúce vplyvy. Preto aj v roku 1996 prostredníctvom Európskej komisie Phare začali práce súvisiace s revitalizáciou po uránovej činnosti v krajinách strednej a východnej Európy. Ich riešiteľmi boli nemecké a holandské firmy. Problém sa okrem Slovenska a Česka týkal i Maďarska, Poľska, Slovinska, Albánska, Estónska, Rumunska a Bulharska.
      S otázkou, o čo išlo predovšetkým v tejto prvej etape, sme sa obrátili na riaditeľa pre geologické práce firmy Uranpres, s. r. o., v Sp. Novej Vsi Ing. Jozefa Daniela. "Išlo predovšetkým o získanie súhrného materiálu o momentálnom stave životného prostredia a o históriu. Zistilo sa, že v mnohých krajinách, ktoré boli skúmané, sú tieto vplyvy mimoriadne veľké. Napríklad do Estónska, kde sme z Československa vyvážali rudy na prepracovanie, smerovalo až 90 percent rúd, tam sa vplyvom postupu mora dostali odkaliská na okraj mora. Tento ekologický problém začal byť nielen problémom Estónska, ale všetkých okolitých štátov. U našich českých susedov je to zasa problém zakyslenia Severočeskej kriedy."
      Ako sa v tomto smere vyvíjala situácia na Slovensku? Od roku 1947, podobne ako v okolitých štátoch, robil sa intenzívny prieskum a ťažba rádioaktívnych surovín. Na Slovensku to vykonávali pracovníci Jáchymovských baní. V roku 1960 vznikol na Slovensku samostatný podnik Uránový prieskum, závod 9 v Sp. Novej Vsi. Počas histórie ťažby a prieskumu uránu sa u nás urobilo viac ako 59 štôlní, rovnaký počet šachtíc. Boli vyhĺbené štyri jamy a v rámci Československa vznikol jediný lom na ťažbu uránových rúd, a to južne od Novoveskej Huty v lome Malý Muráň. Centrom podnikania na urán bola Novoveská Huta (okres Sp. Nová Ves), kde sa vykonalo najviac prieskumných prác. Ťažobné práce sa robili aj v oblastiach od Sp. Štvrtku po Vikartovce, s ložiskami Sp. Štiavnik, Švábovce, Kravany a Vikartovce. Najväčšie a najkvalitnejšie ložisko bolo objavené v blízkosti Košíc, ale až v čase útlmu na rádioaktívne suroviny. "My sme mali to šťastie, že na území Slovenska nebol spracovateľský priemysel na urán. Celá ťažba sa vozila na Ukrajinu, do Estónska a na západ do českých úpravárenských podnikov," analyzuje situáciu J. Daniel a dodáva. "Dôsledky u nás sú preto porovnateľné s ostatnou banskou činnosťou. Samozrejme, ťažba uránových rúd má svoje špecifiká, veď ide o rádioaktívny materiál. Obsahujú ho všetky haldy, vody. Vyžarujú určité množstvo rádioaktívneho žiarenia, ktoré má zlý dopad na životné prostredie. To bolo dôvodom, že na záver spomínanej prvej etapy jednotlivé štáty pripravili tzv. pilotné projekty. Jedným z nich bol aj projekt pre EK Phare v Bruseli, ktorý zostavil tím z Uranpresu a nazvali sme ho Účinnosť revitalizačných opatrení po uránovej činnosti na území Slovenska. Práve táto problematika sa stretla s dobrým ohlasom. Podporili ju všetky zúčastnené krajiny a komisia Phare v Bruseli vyhlásila medzinárodný tender. Zúčastnilo sa ho 8 svetových renomovaných firiem a vyhrala to firma AEA - Technology z Veľkej Británie, ktorá sa stala nositeľom tejto úlohy na Slovensku. Hlavnou riešiteľskou firmou je firma Koral, s. r. o., zo Sp. Novej Vsi a Uranpres, ktorý úlohu navrhol a je tiež konzultantom."
      Už tento mesiac sa zišli na otvorení projektu v Uranprese v Sp. Novej Vsi zástupcovia z EK, firmy AEA i ďalší, ktorí budú výsledky prác využívať. Rozobral sa postup prác. Celková idea je taká, že v oblasti Novoveskej Huty sa budú robiť prieskumné práce na haldách, vo vodách, ktoré tu vytekajú. "Predmetom skúmania by malo byť, či opatrenia, ktoré sa tu robili pred 10-30 rokmi, boli účinné. A tiež či dochádza k ďalšiemu znečisťovaniu okolia, aké sú vplyvy na podzemné vody, ako sa do okolia posúvajú ťažké kovy a pod. Bude sa postupovať povrchovým meraním rádioaktivity priamo na haldách a v ich okolí. Budú sa realizovať aj krátke vrty, aby sa zistilo, do akej hĺbky postúpila rádioaktivita a ďalšie ťažké kovy a ako to ovplyvňuje podzemné vody. Uranpres už dlhoročne monitoruje celé okolie Novoveskej Huty z hľadiska tečúcich vôd a tých, čo pritekajú z banskej činnosti. Naďalej sa bude situácia monitorovať. Práce sa začínajú už teraz a úloha by mala byť ukončená v roku 1999.
      Projekt finančne podporuje program Phare, ale Slovensko naň tiež prispieva. Po skončení prác bude vypracovaná prvá smernica na svete o tom, ako by sa jednotlivé druhy háld mali upravovať, aby v budúcnosti došlo k čo najmenším ekologickým škodám," povedal na záver inžinier Daniel.


      -sa-