Úspechy a neúspechy primátorov a starostov

10 Naj | Turistické strediská a ciele | Mestá a obce
  Prírodné rezervácie | Mapy | Mapa | Popis | Fotogaléria  
Chodníky a cyklotrasy | Webkamery | Výlety do okolia
Klikacia mapa s turistickými chodníkamiDetailná turistická mapa 1:50000


Spišský kuriér, 20.10.1998
      Slovensko má za sebou voľby do Národnej rady SR a ako keby to nestačilo, 13.-14. novembra budeme k volebným urnám pristupovať po druhýkrát. Tzv. malé voľby na obsadenie miest primátorov a starostov nebudú o nič menej významné. Aký človek zasadne na stoličku prvého občana mesta, resp. obce, viac či menej sa to odzrkadlí aj v kvalite nášho žitia a bytia. Od komunálnych volieb (ak budú) nás delí necelý mesiac. Čo považujete vo vašom funkčnom období za najväčší úspech a naopak, neúspech? - na to sme sa opýtali terajších primátorov miest a niektorých starostov obcí v okresoch Sp. Nová Ves, Levoča a Gelnica. Spišské Vlachy

primátor mesta Levoča
      Za úspech považujem najmä výsledky, ktoré sa dosiahli v oblasti postavenia mesta. Po 36. rokoch sa Levoča stala v roku 1996 sídlom okresu. Návšteva sv. Otca v 95. roku a stretnutie 11 stredoeurópskych prezidentov v januári tohto roku zviditeľnili Levoču takým spôsobom, aký v slovenských podmienkach za uplynulé štyri roky nemá konkurenciu. Napriek vypätej finančnej situácii sa nám podarilo udržať v prevádzke zariadenia pre dôchodcov i mladú generáciu. Predajom a postupným obnovením výroby v nevyužitých prevádzkach bývalého SPP sme podporili tvorbu nových pracovných príležitostí v meste.Teší ma, že po rokoch stagnácie ožíva i pamiatková obnova, bytová výstavba hlavne vo forme individuálnej výstavby. Pripravujú sa však projekty i na hromadnú bytovú výstavbu. Za obrovský klad treba považovať fakt, že napriek predaju sa hodnota majetku mesta za uplynulé štyri roky zvýšila viac ako dvojnásobne a dnes dosahuje hodnotu takmer 1,3 miliardy Sk (pribudli lesy vo VVP, lyžiarske stredisko Závada, pozemky atď.). Zrealizovala sa výstavba plynovovodov na deviatich uliciach, vodovod a kanalizácia a na Levočských Lúkach sa upravil tok Levočského potoka. Opravili sa mestské komunikácie, ktoré v t.r. pokračujú na Novej ulici. Podarilo sa nám tiež nájsť partnera a spoluinvestora pre oblasť tepelného hospodárstva. Pritom sa podarilo vyriešil i dlhoročný problém plynofikácie kotolne kina. Bohužiaľ, nie všetky zámery sa nám podarilo zrealizovať. Najviac ma mrzí, že sa neukončila I. etapa rekonštrukcie exteriéru chrámu sv. Jakuba. V rokoch 1995-97 sme s príspevkami štátu, resp. SPP zrealizovali plynofikáciu veľkej časti mesta. Nepodarilo sa zabezpečiť rekonštrukciu kúpaliska z dôvodu finančného.
Ing. Peter Pekarčík,

primátor mesta Spišské Podhradie
      Za najväčší úspech považujem to, že v posledných 4 rokoch bola za výraznej pomoci ministerstva životného prostredia a SPP Poprad ukončená plynofikácia mesta. V súčasnosti je potrebné na území mesta pripojiť na sieť rozvodov len niekoľko odberateľov, ktorí znečisťujú ovzdušie. Prebiehajú práce na splynofikovaní mestskej časti Katúň. Napriek skutočnosti, že výstavba ZŠ v Sp. Podhradí od svojho začiatku nebola v kompetencii mesta, považujeme za náš neúspech tempo, akým výstavba prebieha, stav rozostavanosti a úroveň finančného krytia tejto nanajvýš kriticky potrebnej stavby. Výstavba prebiehala relatívne upokojivým tempom v rokoch 1995-96. V dôsledku územno-správneho členenia Slovenska však v Levočskom okrese ostali rozostavané hneď tri ZŠ (Nižné Repaše, Spišský Štvrtok, Spišské Podhradie). Nakoľko dve z nich potrebovali na svoje ukončenie podstatne menej finančných prostriedkov, KÚ v Prešove dal prednosť týmto dvom stavbám na úkor plynulého pokračovania výstavby ZŠ v Spišskom Podhradí. Ostáva nám iba veriť, že pri vykročení do tretieho tisícročia už budú deti z nášho mesta a okolitých spádových obcí navštevovať novú základnú školu.
Ing. František Slebodník,

primátor mesta Spišský Štvrtok
      Úspechom je všestranný rozvoj obce za 4-ročné obdobie. Pomoc občanom vo vybavení infraštruktúry obce, dokončenie rozostavaných akcií, akými boli verejný vodovod, výstavba a dokončenie Domu nádeje na miestnom cintoríne, oplotenie cintorína, výstavba a ukončenie plynofikácie vrátane rómskej časti obce, čiastočná výstavba chodníkov a ciest a ďalšia individuálna výstavba rodinných domov v intraviláne obce, ale aj prístavba základnej školy. Toto všetko nie je iba úspechom starostu, ale aj dobrého kolektívu pracovníčok obecného úradu, taktiež poslancov obecného zastupiteľstva, ako aj samotných aktívnych občanov obce. O neúspechoch nerád hovorím, aj keď ich každý starosta a obec má. Nazval by som ich skôr problémami, ktoré treba priebežne riešiť. A tých je dosť, ako napr. majetkoprávne vysporiadanie pozemkov pre IBV, vysoká nezamestnanosť v obci, nedôsledné plnenie platieb daní a poplatkov niektorých podnikateľov a občanov voči obci, nízke dotácie štátnych daní pre obce a pod.
Ing. Ľudovít Dzurila,

starosta obce Gelnica
      Primátorom som sa stal v novembri 1996 po predčasných voľbách. Mojou základnou úlohou bolo oživiť činnosť orgánov mesta, aktualizovať základné organizačné normy. Bolo potrebné zaviesť poriadok a systém v hospodárení s prostriedkami mesta. Rozpočet som zdedil so schodkom 3,9 milióna korún a ďalšími záväzkami mesta. Majetok mesta bol založený v bankách (amfiteáter, osobitná škola, hotel Baník, Dom služieb, knižnica a iné). Zmenili sme podiel mesta v spoločnosti Gelnické lesy, jej konateľa a valné zhromaždenie, a to z dôvodu, aby sa neopakoval stav z rokov 1995-96, kedy spoločnosť neodviedla mestu žiadne finančné prostriedky. Tieto kroky považujem za svoj prvý úspech, lebo prispeli k stabilizácii situácie v Gelnici, k zastaveniu stagnácie a oživeniu investičných akcií. Počas môjho dvojročného pôsobenia sme realizovali výstavbu 22 bytových jednotiek, rekonštrukciu Baníckeho námestia, ukončenie vodojemu, opravu Zimného štadióna Petra Bindasa vo výške 5 mil. korún, ukončenie 1. etapy stavby kanalizačného zberača. Mrzí ma, že sa nepodarilo riešiť dostavbu kultúrno-spoločenského domu, aj napriek tomu, že vláda 8. 6. 1997 prijala uznesenie, v ktorom bolo uložené ministrovi kultúry v spolupráci s ministrom výstavby a verejných prác riešiť výstavbu viac- účelového kultúrneho centra okresného významu v Gelnici, rozostavaného v rámci KBV. Neporadilo sa realizovať výstavbu sociálnych bytov. Projektové práce začali v roku 1997, realizácia bola pozastavená z dôvodu nesúhlasu občanov s výberom lokality ich umiestnenia.
Ing. Ondrej Žakarovský


      Gabriela Rerková