Z histórie ochrany prírody Slovenského raja

10 Naj | Turistické strediská a ciele | Mestá a obce
  Prírodné rezervácie | Mapy | Mapa | Popis | Fotogaléria  
Chodníky a cyklotrasy | Webkamery | Výlety do okolia
Klikacia mapa s turistickými chodníkamiDetailná turistická mapa 1:50000


Krásy Slovenska, 1/1964
    Na vypracovanie návrhu pre chránenú krajinnú oblasť Slovenského raja bolo treba preštudovať veľa spisového materiálu z tohto územia, predovšetkým archív býv. Ministerstva školstva a národnej osvety v Prahe (MŠANO). Materiál o Slovenskom raji bol tu uložený pod číslom 30 192/1931, teraz je v archíve SNR, odbor školstva a kultúry v Bratislave. Zozbieraný materiál bol taký rozsiahly, že sa nemohol v celom rozsahu uviesť do projektu. Najmä historická časť je v ňom iba v skrátenom rozsahu. Pretože však o Slovenskom raji sa už v minulosti rokovalo ako z hľadiska ochrany prírody, tak aj z hľadiska zachovania jeho prírodných krás, bude aj pre nás mimoriadne zaujímavé a poučné, ako sa postupne vyvíjali a kryštalizovali názory a snahy na tento vedný odbor.
    Iniciatíva a popudy k ochrane prírody a prírodných krás Slovenského raja vychádzali od priateľov prírody organizovaných v Klube československých turistov v Spišskej Novej Vsi. R. 1926 na upozornenie Klubu požiadalo vtedajšie MŠANO v Prahe prípisom zo 6. 10.1926, číslo 124 339/1926 Ministerstvo zemědelstva, aby zakázalo rozsiahle ťažby dreva holorubným a veľkoplošným spôsobom. Vtedy šlo konkrétne o holoruby v dolinách a roklinách: Suchá Belá, Pecky (Piecky), Veľký a Malý Sokol.
    V tom čase vyznačovala a povoľovala ťažbu dreva na tomto území Správa pozemkového úradu Coburgovských lesov a majetkov v Jelšave. Ministerstvo zemědelstva na túto žiadosť nemuselo odpovedať a zo spisov nemožno zistiť, či sa v tomto smere niečo urobilo.
    O tri roky neskôr Ústredie Klubu čs. turistov v Prahe, bezpochyby znova na upozornenie KČST v Spišskej Novej Vsi, poslalo 27. XI. 1929 list MŠANO, v ktorom oznamovalo, že drevospracujúca firma Lichtenstein a Wilczek z Hrabušíc dáva rúbať lesy v roklinách Slovenského raja, že bezohľadným spôsobom razí cesty do roklín, aby sa po nich mohlo dopravovať drevo, že dynamitom odstreľuje úchvatné prírodné výtvory, skaly a balvany, a tak zasypáva vodopády. Súčasne oznamujú, že r. 1927 sa takto zničila roklina Malý Sokol, r. 1928 horná časť rokliny Piecky a pred skazou stojí celá roklina Suchá Belá a stredná časť rokliny Veľký Sokol. Konečne v tomto vecne zdôvodnenom prípise sa žiada, aby ďalšej devastácii lesov zabránili, pretože doterajšie zásahy do prírody odporujú estetike prírody a zákonu o lesnom hospodárstve.
    Pre zaujímavosť treba uviesť, že spomenuté úradné spisy z roku 1926 hovoria o tomto území ako o "Hrabušických roklinách" (podľa katastru obce Hrabušice, hoci iba malá časť roklín je v tomto chotári obce). Spisy z roku 1929 menujú už toto územie "Slovenský raj" bez presnejšieho ohraničenia.
    Ústredie Klubu čs. turistov v Prahe na devastáciu tohoto územia muselo upozorniť aj býv. Kanceláriu prezidenta republiky, ktorá 20. 11.1929 dala príkaz krajinskému prezidentovi v Bratislave, aby prešetril otázku ťažieb dreva v Slovenskom raji za účasti zástupcov Krajinského súdu, Pamiatkového úradu v Bratislave a príslušných okresných úradov. V spise Kancelárie prezidenta republiky sa konštatuje, že sa lesy bezohľadne ťažia holorubmi, a to aj na skalnatých a strmých úbočiach. Vyzdvihuje sa skutočnosť, že otázku Slovenského raja treba považovať ako najdôležitejšiu a najaktuálnejšiu otázku ochranu prírody na Slovensku.
    Neúnavný KČST v Spišskej Novej Vsi upozornil na pustošenie Slovenského raja aj Štátny referát pre ochranu pamiatok v Bratislave a navrhol zvolať komisiu, v ktorej by boli zastúpení prírodovedeckí odborníci.
    Súčasne Zemský sväz pre Moravu a Sliezko listom z 13.XII.1929 číslo 1445/1929 (na koho popud, to sa zo spisu nedalo zistiť) upozornil Ministerskú radu, že v rokline Veľký a Malý Sokol robia sa ťažby dreva bez ohľadu na ochranu prírody a rokliny týmito zásahmi strácajú na svojej kráse. Preto žiadajú, aby sa drevo nerúbalo holorubom, aby sa prestalo s budovaním ciest a aby sa strmé úbočia v záujme cudzineckého ruchu prehlásili za ochranné lesy.
    Žiadosť, prípisy a návrh na záchranu prírodných krás Slovenského raja prichádzali zo všetkých strán, no nikde sa nestreli s porozumením. Vtedajším vedeckým ustanovizniam a spoločnostiam dali popud podať spoločnú žiadosť priamo Predsedníctvu ministerskej rady. Žiadali prehlásiť "Hrabušické rokliny" za parciálne rezervácie, v ktorých by sa aspoň najdôležitejšie prírodné a scenérické časti chránili z dôvodov turistických a prírodovedeckého bádania. Spoločnú žiadosť podpísali zástupcovia: Československej spoločnosti pre mineralógiu a geológiu, Ústredia čs. turistov, Okrašľovacieho zväzu, Československej botanickej spoločnosti, Masarykovej akadémie práce, Prírodovedeckého klubu v Prahe a Zoologickej spoločnosti. Ich spoločné stanovisko na ochranu prírody tohto územia bolo uverejnené v časopise Vědy přírodní, roč. XI/1930.
    Predsedníctvo ministerskej rady reagovalo na podanú žiadosť tým, že uložilo MŠANO vec prešetriť a prejednať (prípis č. 9050/1930, 13.VI. 1930).
    Zástupcovia uvedených vedeckých ustanovizní a spoločností osobne navštívili územie Slovenského raja v auguste 1930 a prehliadli dolinu Biela Voda a Piecky. V zápisnici pozastavili sa najmä nad bezohľadným vylamovaním ciest, odstreľovaním brál a zasypávaním vodopádov a roklín. Zástupca Karlovej univerzity prof. dr. Sylvester Prát navrhoval zriadiť prísne rezervácie v dolinách a roklinách Suchá Belá, Zadná diera, Biela dolina - Piecky, Kyseľ, Veľký a Malý Sokol, v Sokolovej doline a v údolí Prielomu Hornádu. Súčasne navrhoval ich úplnú ochranu a znemožnenie každého zásadu do prírody. V čiastočných rezerváciách odporúčal vykonávať ťažbu dreva iba výberovým spôsobom. Lokality čiastočných rezervácií však podrobnejšie neuvádza, ani neoznačuje.
    Osobná účasť vedeckých pracovníkov v Slovenskom raji, opísanie skutočností a konkrétne uzávery dali podnet k ďalšej, teraz úradnej komisie, zvolenej Krajinským úradom v Bratislave. Komisia sa konala 24.X.1930 v Hrabušiciach za účasti lesných odborníkov, zástupcov okresných úradov v Spišskej Novej Vsi, Levoče a Rožňavy a prizvaných zástupcov vedeckých ustanovizní. Úlohou komisie bolo premiestnenie ťažieb dreva, určených na výrubu za r. 1931 z dolín Biela dolina, Veľký a Malý Sokol na miesta, kde sa nenarušia prírodné krásy a estetický vzhľad kraja. Komisia tiež určila, že sa nebude budovať cesta do rokliny Veľký Sokol, drevo sa bude dopravovať dreveným smykom. Tu sa aj dohodli, že ťažby dreva v niektorých porastoch sa neurobia holorubne, ale výberom 1/3 hmoty dreva. Týmto opatrením zachránilo sa v Bielej doline a vo Veľkom Sokole 48,35 kat. jut. (25,14 ha) starého a zachovalého lesa, a to z hľadiska ochrany prírody na najcennejších lokalitách.
    Na poslednej komisii v Hrabušiciach zúčastnil sa aj zástupca Vysokej školy zemědelskej, odboru lesného inžinierstva v Brne. Po referáte profesorský zbor vysokej školy na svojej plenárnej schôdzke 30. XII. 1930 zaujal o tomto území rozhodné stanovisko: Na celom území zakázať holorubné ťažby dreva; význačné vápencové kaňony prehlásiť za štátne rezervácie; ťažbu dreva obmedziť iba na spracovanie kalamity a konečne, aby Štátny pozemkový úrad čiastočne zrušil, čiastočne opravil zmluvu s drevárskou firmou.
    Ale ani ostatné vedecké ustanovizne sa s úradným stanoviskom Krajinského úradu neuspokojili. Znova žiadajú 6. XII. 1930 MŠANO vydať zákon na ochranu prírody. Zvlášť vyzdvihujú a žiadajú, aby sa "Hrabušické rokliny" prehlásili za parcelárne rezervácie a odovzdali do držby a obhospodarovania štátnym lesom.
    Výsledkom týchto návrhov a snažení v rokoch 1926 - 1930 bolo, že MŠANO v Prahe 1. IV. 1931 navrhlo Predsedníctvu ministerskej rady, aby "Hrabušické rokliny" boli prehlásené za prírodné rezervácie.

    Odvtedy uplynulo viac ako tridsať rokov, čo sa po prvý raz začala rozvíjať snaha KČST a vedeckých ustanovizní na záchranu prírodných krás Slovenského raja. Žiaľ, tieto podujatia sa na najvyšších miestach buržoáznokapitalistickej republiky nestretli s potrebným pochopením a záujmom.
    Až po roku 1955, po vydaní zákona SNR a štátnej ochrane prírody vypracoval sa v duchu 15. článku našej socialistickej ústavy konkrétny návrh na zriadenie a vyhlásenie chránenej krajinnej oblasti.
    Slovenský raj je tak podľa zákona chránenou oblasťou s cieľom zachovať, obnovovať a všestranne chrániť jeho prírodu, a tak vytvárať aj tu priaznivé podmienky pre prírodovedecké bádanie a osvetové využitie.
    Niet pochýb, že v tomto území sú zastúpené všetky zložky, ktoré vytvárajú priaznivé podmienky a vhodné prostredie pre upevnenie zdravia pracujúcich, ich zotavenie a kultúrny rast.


    - Inž. Ladislav Cholvadt -